Ako by do nehnuteľností investovali mimozemšťania

Pri mojej práci sú dôležité stretnutia s investormi. Pomerne často sa rozprávame o tom, kam má dnes zmysel investovať, aké trhy dávajú perspektívu a kde majú peniaze šancu dlhodobo fungovať.

Dilema investorov

Častokrát sa debata točí okolo toho, či investovať na Slovensku alebo v Dubaji. Tieto dve lokality sú našimi investormi najčastejšie porovnávané – Slovensko preto, že sme tu doma, Dubaj preto, že okolo neho je obrovský „hype“ a všetci o ňom hovoria.

A tak prídu na rad otázky ako:
„Oplatí sa ešte Dubaj?“
„Nie je už neskoro?“
„Nie je bezpečnejšie investovať doma, na Slovensku?“
A občas aj otázka „Dokedy to ešte môže fungovať?“

Je to úplne prirodzené – každý investor hľadá rovnováhu medzi istotou, ktorú pozná, a príležitosťou, ktorá ho môže posunúť ďalej.

Pohľad zhora – bez emócií

V takýchto debatách sa vždy snažím zmeniť uhol pohľadu – posunúť sa z bežného rozmýšľania o investíciách k väčšiemu nadhľadu. Nech si skúsia predstaviť, ako by do nehnuteľností investovali mimozemšťania, ktorí sa pozerajú na svet zhora – z veľkej výšky – a majú na výber investovať kdekoľvek na Zemi. Bez emócií, bez väzieb, len s rozumom, dátami a nadhľadom.

Kde by investovali?

Mimozemšťan investor

Mimozemšťan investor by sa na mapu pozeral inak než my. Jednotlivé štáty by síce videl, ale nepripisoval by im žiadny osobný význam. Žiadna náklonnosť k rodnej krajine, žiadna nostalgia. Len racionálne rozhodnutie založené na faktoch – kam prúdi kapitál, kde rastie populácia, kde sa buduje infraštruktúra a kde má ekonomika smer, nie stagnáciu.

Potom položím otázku:
„Myslíte si, že by sa ten mimozemšťan vôbec zaoberal Slovenskom?"

A pokračujem odpoveďou: „Podľa mňa nie."

Nie preto, že by Slovensko bolo zlé miesto na život. Ale preto, že z pohľadu globálneho kapitálu jednoducho nehrá zásadnú úlohu.

Ľudia majú prirodzenú tendenciu pozerať sa na budúcnosť cez minulosť – vychádzať z toho, čo bolo, a predpokladať, že to tak zostane. Každý inklinuje ku krajine, kde je doma – Rakúšan k Rakúsku, Nemec k Nemecku, Slovák k Slovensku.

Je to pochopiteľné, ale pri investovaní je práve táto väzba najväčšou slabinou.
Nostalgia nie je stratégia a pocit bezpečia ešte nikdy nepriniesol výnos.

Keď sa pozrieme späť na Zem

Potom sa vrátime späť na zem a pýtam sa:

„Povedzte mi, aké dôvody vidíte vy – také, ktoré by presvedčili aj toho mimozemšťana, že sa oplatí investovať do nehnuteľností práve na Slovensku?“

V tej chvíli už nejde o pocity, ale o fakty. A väčšina investorov zistí, že ich v skutočnosti veľa nemá.

Dubaj – miesto, kde kapitál rastie

V protipóle k tomu všetkému stojí Dubaj. Miesto, ktoré je zo Slovenska dostupné za pár hodín letu, no z pohľadu investičného potenciálu vzdialené celé desaťročia dopredu. Tam, kde Slovensko stagnuje, Dubaj rastie. Zbieha sa tam kapitál z celého sveta, vznikajú nové finančné centrá, inštitúcie aj developerské projekty, ktoré udávajú tempo regiónu.

Štát aktívne podporuje rast ekonomiky, vytvára podmienky pre investorov a pritom si zachováva stabilitu. Má jasnú víziu, dlhodobý plán a spôsob riadenia, aký by mu mohli mnohé krajiny závidieť.

Dubaj sa stáva útočiskom pre kapitál, pre biznis aj pre ľudí, ktorí hľadajú istotu v neistej dobe.
A to všetko sú dôvody, prečo nielen udrží svoju hodnotu – ale s vysokou pravdepodobnosťou bude v nasledujúcich rokoch ešte výrazne rásť.

Investovanie bez hraníc

A zrazu to začne dávať zmysel. Investovanie nie je o hraniciach, ale o systéme, ktorý funguje. O miestach, kde kapitál pracuje, nie stagnuje. Kde štát podporuje rast, nie ho brzdí.

A potom prichádza moment pravdy.
„Jediným dôvodom, prečo uvažujete nad investíciou na Slovensku,“ hovorím, „je to, že ste Slovák.“

To samo osebe nie je zlé – ak všetko ostatné funguje. Ak by tu bola vízia, stabilita, dôvera, predvídateľnosť. Ak by ste vedeli povedať, čo pozitívne sa dnes deje, čo dáva vašim investíciám dlhodobý zmysel.

Keď emócie brzdia rozum

A potom nastane ticho. Zrazu si nikto nevie spomenúť na dôvody, ktoré ho na Slovensku vôbec držia. Mimozemšťania by investovali tam, kde peniaze rastú – nie tam, kde sa narodili. A možno práve preto by ich portfólio vyzeralo úplne inak ako to naše.

Investovanie nie je o patriotizme, ale o rozume.

Peniaze nepoznajú hranice, poznajú len príležitosť. A keby sme sa na svoje rozhodnutia občas pozreli očami mimozemšťana, možno by sme si uvedomili, že nás v skutočnosti nebrzdí nedostatok možností, ale kotvy, ktorých sa zbytočne držíme – zvyky, emócie a pocit, že doma je vždy najbezpečnejšie.

Až keď ich pustíme, môžeme sa pohnúť ďalej.