Čím viac v praxi využívame nástroje umelej inteligencie, tým jasnejšie si uvedomujem jednu vec: nejde už len o technológiu alebo „pomocníka“. Ide o armádu. Digitálnu armádu špecialistov, ktorá dokáže v priebehu minút analyzovať trh, zhrnúť desiatky dokumentov, pripraviť obchodné argumenty, návrh kampane či preveriť zmluvy. Pracuje rýchlo, vo veľkom objeme a bez únavy. A čo je podstatné – túto armádu má dnes k dispozícii prakticky každý.
Práve tým sa zásadne mení podnikateľská hra. To, čo kedysi rozhodovalo – veľkosť tímu, rozpočet, prístup k know-how či silné zázemie – dnes technológia výrazne vyrovnáva naprieč celým trhom. AI dokáže tieto výhody nahradiť, zrýchliť alebo zásadne transformovať pre každého. A v tomto momente prestáva byť rozhodujúce, kto má väčšiu armádu. Rozhodujúce je, kto ju vedie.
Často sa mi v tejto súvislosti vracia výrok pripisovaný Alexandrovi Veľkému: „Nebojím sa armády levov vedenej ovcou, bojím sa armády oviec vedenej levom.“ Nech už jeho historický pôvod siaha kamkoľvek, myšlienka je nadčasová. Skutočná sila neleží v počte vojakov, ale v duchu, stratégii a odvahe toho, kto stojí na čele. A dnes, v ére umelej inteligencie, tento výrok dostáva úplne nový význam.
Dnes už armáda nie je o počte ľudí. Je o kapacite. O výkone. O rýchlosti rozhodovania a exekúcie. AI dáva firmám možnosť mať „digitálnych vojakov“ – analytikov, marketérov, obchodníkov, kontrolórov či asistentov – bez toho, aby rástli náklady rovnakým tempom. Lenže technológia má jednu vlastnosť, ktorú netreba podceňovať: násobí všetko. To dobré aj to zlé.
Ak má firma chaos v procesoch, AI ho len zrýchli. Ak nemá jasné priority, technológia vytvorí viac výstupov, nie viac výsledkov. Ak chýba štandard kvality, vznikne len veľké množstvo priemernosti. A ak líder nemá odvahu rozhodovať, AI mu ponúkne tisíc možností a paralyzuje ho.
V tomto bode chcem byť úprimný. Vždy som sa cítil silný v tvorbe vízií, v nastavovaní stratégií a v hľadaní nových ciest. Vidieť veci, ktoré ešte neexistujú, a premýšľať nad tým, ako ich dostať do reality, je prirodzene môj svet. Na druhej strane, každodenná operatíva, opakovanie procesov a dotahovanie detailov nikdy neboli to, čo by ma nabíjalo energiou. Boli potrebné, ale brali mi priestor tam, kde viem byť najsilnejší.
A práve tu sa pre mňa technológia stala zlomovým momentom. AI dnes vnímam ako ideálneho parťáka. Pomáha mi rozmýšľať, klásť lepšie otázky a overovať smery. No čo je ešte dôležitejšie – dokáže mňa aj môj pracovný tím výrazne odbremeniť od veľkej časti exekúcie tým, že ju robí rýchlejšou, efektívnejšou a presnejšou. Analýzy, podklady, rutinné procesy aj prvé verzie riešení dnes vznikajú v neporovnateľne kratšom čase. Exekúcia sa tým zásadne zrýchľuje a mne sa uvoľňuje kapacita na to, čo považujem za kľúčovú úlohu lídra: viesť, rozhodovať a udávať smer.
Samozrejme, túto armádu má dnes k dispozícii každý. A práve tu sa opäť vraciame k podstate Alexandrovho výroku. Je prirodzené očakávať, že s rastúcou dostupnosťou AI bude vznikať množstvo projektov, ktoré budú postavené na zjednodušovaní a rýchlej reprodukcii. Nie preto, že by za nimi stála vášeň, zanietenosť alebo hlbší zmysel, ale preto, že to technológia umožňuje. Keď niečo vzniká len preto, že „sa to dá“ alebo „sa to môže“, a nie preto, že tomu niekto skutočne verí a je ochotný za tým stáť dlhodobo, chýba tomu vnútorný motor. Chýba presvedčenie, energia a dôvod, pre ktorý by stálo za to ísť aj cez prekážky. Armáda môže existovať, ale bez vášne a zmyslu zostáva prázdna. Produkuje objem, nie hodnotu.
Práve v tomto bode vnímam svoju rolu ako CEO veľmi jasne. Technológia sama o sebe nič nevyrieši. Je len zosilňovačom toho, kým firma v skutočnosti je. Ak je v nej chaos, AI ho znásobí. Ak je v nej jasná vízia a presvedčenie, technológia umožní tieto kvality pretaviť do rozhodnutí, tempa a reálnych výsledkov v mierke, ktorú by bez nej nebolo možné dosiahnuť.
Ako CEO si dnes veľmi presne uvedomujem, že firmy budúcnosti nebudú veľké počtom ľudí, ale silné kvalitou vedenia. Tím bude prirodzene menší, než by bol v minulosti potrebný, no každý jeho člen bude niesť výrazne väčšiu váhu. Budú to ľudia, ktorí dokážu samostatne myslieť, rozhodovať sa v neistote a pracovať s technológiou ako s násobičom, nie ako s barličkou. Ľudia, ktorí chápu nielen ako niečo robiť, ale najmä prečo to robiť.
S nástupom AI reálna konkurencia neubúda. Práve naopak – pribúda a dokáže robiť skokové zmeny. Bariéry vstupu sa rúcajú, tempo sa zrýchľuje a nové modely vznikajú rýchlejšie než kedykoľvek predtým. V takom prostredí neprežijú firmy, ktoré sa spoliehajú na minulé úspechy alebo na veľkosť. Prežijú tie, ktoré majú jasný zmysel, vnútornú disciplínu a odvahu viesť.
Technológia dnes dáva silu všetkým. Rozdiel však vždy urobí ten, kto stojí na čele. Nie ten, kto má najviac nástrojov, ale ten, kto vie, prečo existuje, a dokáže tento zmysel pretaviť do rozhodnutí, systému a výsledkov.
Keď má armádu každý, nerozhoduje počet ani hluk. Rozhoduje vedenie.
A presne na to sa dnes sústreďujeme.