Grécka cesta - nočná mora alebo príležitosť pre investorov?

Píše CEO Martin Fodor: Finančná kríza v roku 2008 otriasla svetovou ekonomikou. Naplno odhalila, že niektoré štáty v Európske únii sú doslova na kolenách, čo sa týka finančnej kondície. 

Píše CEO Martin Fodor: Finančná kríza v roku 2008 otriasla svetovou ekonomikou. Naplno odhalila, že niektoré štáty v Európskej únii sú doslova na kolenách, čo sa týka finančnej kondície. Najhorším a najšpecifickejším prípadom bolo Grécko, kde krajina čelila bankrotu, pretože nebolo schopné splácať svoje dlhy. No aj tu sa ukázalo, ako dôležité je byť súčasťou silného spoločenstva. 

EÚ reagovala tzv. eurovalom, teda záchranným mechanizmom, ako ochrániť ekonomickú situáciu v Európe. Aby sme tomu správne rozumeli, tak bankrot jednej krajiny vážne ohrozuje aj ostatné štáty, takže nikdy nejde len o individuálne zlyhanie a následky. Program stabilizácie však nebol o dotovaní zle hospodáriacich krajín, ale dôležitý záväzok, pretože ak chceli získať zvýhodnené úvery na svoju záchranu, tak museli plniť jednotlivé odporúčania, konsolidáciu,  reformy a ciele.     

Grécko sa v podstate doteraz spamätáva zo svojej zlej cesty, ktorá mohla dopadnúť ako hospodársky Armageddon, ak by nedostalo niekoľko záchranných balíkov zo strany EÚ, Európskej centrálnej banky či Medzinárodného menového fondu. 

Prečo sa k tomu vraciam? Lebo sú tu objektívne obavy, že Slovensko sa vydalo na túto cestu tiež. Ak nedá do poriadku stav verejných financií a stratí dôveru investorov, tak je tento scenár dosť reálny. Následky Gréckej krízy boli masová nezamestnanosť, zníženie platov a dôchodkov, nepokoje a protesty, dlhotrvajúca vysoká úroveň zadĺženia a v neposlednom rade aj tvrdý pád realitného trhu. 

Ceny nehnuteľností mali obrovský prepad. Medzi rokmi 2009 a 2017 klesli ceny bytov v Aténach o približne 45 % a v niektorých oblastiach dokonca o viac ako 50 %. Ľudia boli bez práce, nemali zdroje, obmedzilo sa poskytovanie hypoték a investori neprichádzali. Narastal počet neobývaných a nepredaných nehnuteľností a výstavba sa stala raritou - developeri nedokázali v podstate získať financovanie. Ruka v ruke s týmito poklesmi išiel prudký nárast daní na nehnuteľnosti. 

Po roku 2015, keď už ceny nehnuteľností boli ozaj za pár grošov, tak nabehli zahraniční investori, ktorí v podstate vykúpili lukratívne turistické oblasti. Racionálny človek im to nemôže vyčítať, pretože z dlhodobého pohľadu využili obrovskú príležitosť, pretože turizmus v krajine neupadol a dnes vlastnia nehnuteľnosti s oveľa vyššou hodnotou. Grécka ekonomika sa postupne stavia na nohy, a to práve vďaka oživeniu cestovného ruchu. V roku 2024 rástla dokonca viac ako kľúčové krajiny EÚ.  

Týmto komentárom chcem poukázať na dve roviny kolapsu ekonomiky krajiny. Jedným z nich je, že šikovní a predvídaví investori dokážu sledovaním vývoja odhadnúť výhodné možnosti. Druhým je však varovný prst pre spoločnosť ako celok, že za akú cenu. Ak by sa naplnili najhoršie predikcie a Slovensko by sa ocitlo v bankrote, tak by to malo vážny vplyv na všetky oblasti nášho života. Stratili by sme ako krajina dôveru investorov, čo by znamenalo, že nikto by nám nepožičial peniaze, takže naša ekonomika by sa len veľmi ťažko z tohto stavu dostávala. Tým pádom by banky začali dávať aj vyššie úrokové sadzby pre občanov, zavádzali by sa nové dane, ceny by rástli naprieč potravín, oblečenie, lieky, energie či ďalšie tovary. Nehnuteľnosti by začali padať, ale aj tak by ich nemal u nás pomaly kto kupovať, keďže získať hypotéku by bolo pre mnohých nedostupné. V postate by realitný trh dopadol rovnako ako v Grécku, len s tým rozdielom, že u nás nie je taký silný zahraničný cestovný ruch. Je teda absolútne neisté či by nehnuteľnosti na Slovensku niekto kupoval. Reálnejší je predpoklad, že by sa predávali len minimálne, takže aj developeri by projekty sústreďovali skôr na iné trhy.        

Ľudia by bankrot pocítili aj na platoch, ktoré by sa začali znižovať a úroveň zamestnanosti by rovnako padala k nižším číslam. Možno by mnohým nepomohli ani úspory, keďže štát by mohol na ne siahnuť, a to prostredníctvom výberu zo starobných pilierov či obmedzenia výberu z bánk. Odliv mozgov by bol ešte silnejší a aj po demografickej krivke by u nás hrozil kolaps, keďže by nemal kto pracovať na dôchodky.  

Toto je reálna hrozba, ktorú máme ešte stále čas ovplyvniť. Rovnako by sme mali hlasnejšie dávať na známosť naše európske ukotvenie, lebo ak nebudeme mať partnerov, na ktorých sa môžeme v ťažkých chvíľach spoľahnúť, tak nemôžeme rátať ani s princípom solidarity. 

V BizPartner Group nechceme podľahnúť skepse a marazmu, no napriek tomu musíme aj pre zodpovednosť k našim investorom robiť kroky, ktoré ochránia ako naše, tak aj ich peniaze. Z tohto dôvodu už niekoľko rokov pracujeme tak, aby naše portfólio bolo diverzifikované, aby možné problémy Slovenska nás možno zaboleli, ale skôr po ľudskej stránke, ako obchodnej. Už teraz sa naši investori môžu spoľahnúť, že naše záväzky naplníme vždy podľa dohody, pretože sme začali predvídavo pôsobiť ako medzinárodná spoločnosť, ktorá nie je závislá na jednom či dvoch trhoch. Napriek tomu, že nie je podľa mňa dôvod vidieť veci len čierno, tak sa držím starého známeho -  šťastie praje pripraveným.