Keď mladí strácajú kapitál: Peter Thiel a varovanie pred „proletarizáciou generácie“

V oblasti nehnuteľností sa neustále zaoberáme tým, kam smeruje ekonomika aj spoločnosť – pretože práve tieto zmeny rozhodujú o tom, ako sa bude správať trh, investori aj hodnota majetku. Naše podnikanie upravujeme tak, aby bolo pripravené na budúce situácie – nie iba reagovať, ale predvídať. Sledujeme preto aj myšlienky investorov, ktorí dokážu pomenovať zásadné trendy skôr, než ich väčšina pochopí.

Jedným z nich je americký miliardár Peter Thiel, ktorý nedávno upozornil na fenomén zasahujúci mladú generáciu po celom svete – proletarizáciu mladých ľudí. Jeho odkaz je jednoduchý, no znepokojujúci: „Ak z mladých ľudí spravíte proletariát, nebuďte prekvapení, keď sa stanú komunistami.“ Thiel tým poukazuje na čoraz zreteľnejší trend – mladí dnes strácajú prístup k vlastníctvu. Či už ide o bývanie, podiely vo firmách alebo iné aktíva, väčšina z nich žije bez kapitálu, s dlhmi a bez reálnej šance vytvoriť si majetok, ktorý by im priniesol finančnú nezávislosť.

Kým generácia ich rodičov – takzvaní baby boomers – mala jasnú cestu: vzdelanie, práca, hypotéka, rastúca hodnota nehnuteľnosti a dôchodok, dnešní mladí začínajú s negatívnym kapitálom. Rast cien bývania, študentské pôžičky a stagnujúce reálne mzdy ich posúvajú z potenciálnej strednej triedy späť do pracujúcej triedy. Majú prácu, no nič nevlastnia. Thiel to vystihol priamo: „Kapitalizmus funguje len vtedy, keď ľudia vlastnia kapitál.“ Ak mladí nevlastnia žiadne aktíva, nemajú dôvod systém brániť. A práve v tomto bode sa podľa neho otvára priestor pre ideológie, ktoré sľubujú rovnosť – často však na úkor slobody a vlastníctva.

Thielov postreh zároveň odhaľuje aj druhú stranu mince – príležitosť pre inovátorov. Trhy, ktoré dlhodobo vylučujú generáciu z vlastníctva, sa skôr či neskôr musia zmeniť. Práve preto dnes vznikajú nové modely, ktoré vracajú kapitál späť do rúk ľudí – napríklad spoluvlastníctvo nehnuteľností, fondy kryté reálnym majetkom či investičné programy s transparentnou výnosovou štruktúrou. Prístup k vlastníctvu je totiž nielen sociálnou otázkou, ale aj základom ekonomickej stability spoločnosti.

Aj preto pôsobíme v krajinách, kde vlastníctvo zostáva základným princípom prosperity. Tam, kde kapitál stále plní svoju pôvodnú úlohu – vytvárať hodnotu, motivovať k rastu a poskytovať jednotlivcom reálny podiel na výsledku. Takéto prostredie dáva zmysel nielen z hľadiska investícií, ale aj dlhodobej spoločenskej rovnováhy. Kde sa vlastníctvo považuje za prirodzenú súčasť života, tam má zmysel budovať.

Kto vlastní kapitál, má slobodu rozhodovať. Kto nevlastní nič, je odkázaný na systém, ktorý mu diktuje podmienky. Preto je vlastníctvo nehnuteľností – či už priamou kúpou, investičným podielom alebo prostredníctvom fondu – najistejšou poistkou proti strate finančnej suverenity. Nie je to len o výnose. Je to o kontrole, slobode a dlhodobom zhodnocovaní.

Proletarizácia mladých nie je nevyhnutná. Je to dôsledok systému, ktorý odmieta umožniť prístup k reálnym aktívam. A práve preto vznikajú nové riešenia, ktoré investorom vracajú vlastníctvo, istotu a reálne výnosy. Vlastníctvo nie je cieľ. Je to jediná dlhodobá obrana pred stratou slobody.